Prečo vedieť gramatiku nestačí na to, aby dieťa hovorilo po anglicky

Stalo sa vám už niekedy, že viete po anglicky, a keď začnete hovoriť, zrazu úplne okno? V hlave začnete premýšľať nad každou vetou, či ju hovoríte správne, a práve to vás spomalí. Zrazu hľadáte slová, ktoré by ste za bežných okolností povedali bez váhania.

Mne sa to stáva dodnes. Keď sa v rozhovore začnem v hlave kontrolovať, či je veta gramaticky správna, začnem váhať. Keď nad tým naopak nerozmýšľam a len rozprávam, ide mi to plynulo.

To isté vidím aj u detí na hodinách.

Vnútorný kontrolór, ktorý nás spomaľuje

V hlave máme akýsi vnútorný monitor, ktorý kontroluje, či to, čo chceme povedať, je gramaticky správne. Tento monitor je užitočný, keď píšeme, keď máme čas si vetu premyslieť a opraviť. Pri bežnom rozprávaní je to inak. Keď sa naň príliš spoliehame, spomaľuje nás. Niekedy nás aj úplne zastaví.

Tento jav opísal americký lingvista Stephen Krashen a nazval ho monitorovacia hypotéza.

Na hodinách vidím deti, ktoré majú za sebou už dosť angličtiny, roky školy, možno aj doučovanie, a napriek tomu, keď sa ich niečo spýtam, chvíľu ticho premýšľajú a potom povedia menej, než by v skutočnosti vedeli. Či je to povahou dieťaťa, alebo tým istým vnútorným monitorom, ktorý poznám sama na sebe, to isté s určitosťou nepoviem. Ale presne to je dôvod, prečo na hodinách pracujeme s chybami inak. Nechceme, aby sa tento strach vôbec stihol udomácniť.

Ako pracujeme s chybami na hodinách

Keď dieťa povie vetu s chybou, nezastavíme ho, nepovieme mu, že to bolo zle. Necháme ho dohovoriť a oceníme, že sa vôbec pokúsilo niečo povedať. Chybu opravíme nepriamo, tak že mu vetu zopakujeme správne, akoby sme sa len uisťovali, čo povedalo.

Dieťa povie: “My sister don’t like icecream.”
Lektorka odpovie: “Oh really? Your sister doesn’t like icecream?”

Dieťa nedostane pocit, že spravilo chybu. Počuje správnu vetu, presne v momente, keď ju najviac potrebuje, uprostred niečoho, čo samo povedalo. Postupne si tak správny tvar osvojí, bez toho, aby sa bálo skúšať ďalej.

Gramatika je dôležitá. Raz príde čas, keď ju bude dieťa potrebovať vedome ovládať. Ale kým sa učí rozprávať, potrebuje predovšetkým priestor, kde ho vlastný vnútorný monitor, ak ho má, nebude brzdiť.

Ak chceš vidieť, ako to na hodine vyzerá naživo, najjednoduchšie je prísť to skúsiť na workshop. Dieťa tam zažije presne tento typ hodiny, a ty uvidíš, ako to funguje.