Angličtina doma neohrozí slovenčinu. A tu je prečo.
Išli sme na prechádzku. Obe s kočíkmi, obe v tom štádiu materstva, keď je rozhovor s dospelým človekom malý luxus.
Kamarátka sa ma spýtala niečo, čo ju zjavne trápilo. Hovorí, že niekedy číta dcérke knižky po anglicky. Zvieratká, farby, jednoduché veci. Ale potom ju napadne: čo ak sa to naučí len po anglicky? Čo ak príde do škôlky a nebude vedieť povedať „mačka”?
Jej dcérka má sedem mesiacov. Rovnako ako moja.
Počúvala som ju a premýšľala som, prečo mňa táto otázka nikdy nenapadla. Nie preto, že som nezodpovedná. Ale preto, že som si intuitívne istá niečím, čo som v tej chvíli nevedela pomenovať slovami.
Povedala som jej úprimne: „Neviem ti to teraz vysvetliť, ale pozriem sa na to.”
A pozrela som sa.
Čo sa skutočne deje, keď dieťa počuje dva jazyky
Väčšina z nás má v hlave túto predstavu: dieťa má v mozgu akýsi pohár. Keď ho plníme anglickými slovami, uberá to miesto slovenským. Ak povieme „cat”, stratíme „mačku.”
Výskum hovorí niečo úplne iné.
Vedci rozlišujú dve veci: slová a pojmy. A je to dôležitý rozdiel.
Slová sú všetko, čo dieťa vie povedať v oboch jazykoch. Pojmy sú unikátne významy, bez ohľadu na jazyk. „Cat” aj „mačka” sú dve slová, ale jeden pojem, lebo obe označujú to isté zviera.
Predstav si to takto: monolingválne dieťa vie 100 slovenských slov, teda 100 pojmov. Bilingválne dieťa vie 80 slovenských a 50 anglických. Nie je to však vždy 130 pojmov, lebo niektoré slová sa môžu prekrývať, lebo označujú tú istú vec v dvoch jazykoch. Skutočný počet unikátnych pojmov môže byť napríklad 90. No a ak ho testuješ len po slovensky, vyzerá ako keby zaostávalo. Ale to nie je pravda. Pretože ak sa meria správne, teda cez pojmy a nie cez slová v jednom jazyku, tak jeho vývoj je porovnateľný s deťmi, ktoré počujú len jeden jazyk.
Inými slovami: tvoje dieťa nie je pozadu. Len má vedomosti inak rozložené.
A mozog, ktorý sa učí denne prepínať medzi dvoma jazykmi, robí niečo navyše. Výskumy ukazujú, že deti vyrastajúce s dvoma jazykmi majú silnejšie schopnosti v oblasti pozornosti, sústredenia a riešenia problémov. Nie preto, že sú šikovnejšie od prírody, ale preto, že ich mozog denne cvičí prepínať medzi dvoma systémami. Je to ako keby mozog chodil do posilňovne, len si to neuvedomuje.
Prečo slovenčina nevyhrá len tak, ona vyhrá vždy
Je tu ešte jedna vec, ktorú výskum potvrdzuje jasne: deti si vždy najlepšie osvoja jazyk svojho prostredia. Jazyk škôlky, susedov, ihriska, starých rodičov. Jazyk, ktorý je všade okolo nich.
Ak tvoja dcérka vyrastá na Slovensku, slovenčina bude vždy jej primárny jazyk. Pretože je primárnym jazykom jej sveta. Pár anglických knižiek počas dňa to nezmení. Naopak, sú to len ďalšie pojmy navyše.
Strach, že dieťa „nebude vedieť povedať mačka po slovensky”, nemá vedecký základ. Bude to vedieť, pretože slovo mačka sa na slovenskom ihrisku jednoducho hovorí po slovensky. 🙂
Ak čítaš tento článok a vieš, že si to ty
Dúfam, že si tu našla odpoveď, ktorú si hľadala. Zhrnuté a podčiarknuté: čítaj jej tie anglické knižky. Slovenčinu jej nikto nevezme, ona sa ju prirodzené naučí, lebo v nej žije.
A perfekcionizmus je v materstve unavujúci spoločník. Niekedy stačí čítať knižku, ktorá sa nám páči, bez ohľadu na to, v akom je jazyku. 🙂
Ak ťa zaujíma, ako prirodzene priniesť angličtinu do každodenného života s malým dieťaťom bez stresu a bez pocitu, že musíš byť učiteľ, presne na to je Betty’s HOME.